Do Osla prilietame neskoro večer a tak prvú noc spíme v kaviarni Starbucks. Na druhý deň ráno sa vlakom presúvam do centra mesta, kde požičiavam auto. Naša prvá zastávka je NP Jotunheimen, asi tri hodiny severne od Osla. Cestou nakupujeme potraviny, keďže reštaurácie a vlastne všetky služby sú veľmi drahé. Odporúčam supermarket KIWI, resp. REMA 1000. Podvečer sme dorazili do Bessheim, kde parkujeme pri malom hoteli a pešo pokračujeme k jazeru Bessvatnet. Tu náš čaká prvá noc a prvý „wild camping“. Sme tu úplne sami a napriek daždivému počasiu si to náramne užívame.
Druhý deň ráno pokračujeme popri jazere Gjende do Memurubu, kde začína známa túra zvaná Besseggen Ridge. Do Memurubu ide aj loď ak sa chcete vyhnúť 10 kilometrovej prechádzke popri jazere. Znova by som tú loď určite zobral. Táto túra ponúka krásne výhľady na jazero Gjende a Bessvatnet, ktoré sú od seba vzdialené len 300 metrov, avšak až 400 výškových. Tým, že sme si pridali prechádzku okolo jazera tak šlo o nekonečnú túru s prevýšením 1600 metrov. Poriadne unavení prichádzame do kempu a už večer rušíme výstup na najvyššiu horu Nórska, Galdhopiggen. Potrebujeme si oddýchnuť. Na začiatok sme to s tou turistikou trošku prehnali.
Galdhoppigen má „len“ 2469 m.n.m., napriek tomu je to najvyššia hora Nórska a vlastne aj celej Severnej Európy. Nachádza sa v NP Jotunheimen, len pár kilometrov od miesta, kde kempujeme. Autom však treba celý park obísť, čo zaberie dobré dve hodiny. Posledný úsek cesty do dedinky Spiterstulen po rozbitej ceste nás upozorňuje, že tento výstup nebude vôbec ľahký.
V kempe za riekou zaspávame už o šiestej večer. Prebúdzame sa o tretej ráno a o hodinu neskôr už stúpame hore. Výhodou je, že v lete slnko vlastne nezapadá a na turistiku máte tak 24 hodín denne. Na cestičke, ktorá sa vinie strmo hore sme samozrejme prví. Postupne prechádzame snehové polia a čím vyššie sme, tým máme krajšie výhľady na okolité hory. Galdhopiggen však stále nevidno. Prešli sme cez dva horizonty a až potom vidíme v diaľke turistickú chatu na vrchole hory.
Po takmer 4 hodinách sme to dali. Sme na vrchole Nórska, len škoda že turistická chata je zavretá. Tričko mám úplne mokré a nič na prezlečenie. Výhľady na nekonečné hory sú prekrásne. Cesta dole nám trvá tri hodiny a kolená dostali poriadne zabrať. Druhá veľká túra za nami.
Pokračování příště.
Článek sepsal Marcel Fronko.
