Na samom vrchu sme takmer po dvoch hodinách. Máme nádherný výhľad na pláž, fjordy, okolité kopce. Najlepšie na tom je, že tu okrem nás nikto nie je. Nasleduje zostup opačnou stranou a čím nižšie sme, tým viac a viac sa brodíme snehom. Všetci sme radi, že túto trasu absolvujeme cestou dole a nie naopak.
Prichádzame na prenajatý dom v meste Fredvang. Zo stanovania tak znova nič. Problémom nie je sneh a zima, ale žalostne málo slnečného svetla a vietor. Čo budeme robiť v stane, keď tma je už o tretej? Po nákupe varíme obriu večeru a prenajímame saunu priamo pri oceáne. Je to úplne iné saunovanie ako doma. Zo sauny pekne do oceánu a potom ešte 5 minút na lavičke pred domom pri teplote okolo -5 °C. Je skvelé, že máme takéto zázemie a sme tak dobrá partia. Proti Islandu je toto absolútna pohoda.
Na ďalší deň smerujeme do mesta Reine, ktoré je zo všetkých najfotogenickejšie. Objavujú sa aj prví turisti, ako inak, z Číny. Tešíme sa na výstup na horu Reinebringgen. Prvýkrát so sebou neberieme mačky a trpko ľutujeme. Túra je len kilometer dlhá, lenže takmer 500 výškových metrov robí túto túru, v týchto podmienkach dosť nebezpečnou. Ideme do rizika, počasie je pekné a z dreva vystrúhanými cepínami to nejak dáme. Sneh je primrznutý a tak nehrozí zosun lavíny. V niekoľkých miestach sa mi roztrasú kolená, ale nakoniec sme vyšli na vrchol a odmenou je nádherný výhľad na Reine a okolité hory.
Zostupujeme tvárou ku svahu pekne pomaly a neskôr, keď je svah miernejší aj po zadku. Jednoznačne najväčší zážitok z tohto výletu. Poobedie trávime v Reine a veľa fotíme. Skutočne prekrásne miesto. Noc plánujeme stráviť v meste s názvom „A“. Premýšľame nad stanovaním, dokonca sme našli aj kemp, ktorý je zavretý. Skutočne veľmi dlho premýšľame či kempovať, ale nakoniec opäť prenajímame červený dom postavený na drevených koloch, nad oceánom.
V noci berieme karimatky, spacáky a na úplnom konci súostrovia sedíme v zime a čakáme na polárnu žiaru. Bez úspechu.
Pokračování příště.
Sepsal Marcel Fronko
Přečti si ostatní díly: