Neviete si ani predstaviť ako som sa tešil na mäkký matrac. Ráno sa opäť ženú čerti. Okolo obeda sa však vyjasnilo a ja vyrážam do mesta. Reykjavík je veľmi farebný, malebný s modernými budovami, ale aj historickými drevenými domčekmi. Dominantou mesta je katedrála Hallgrímskirkja, ale aj moderné budovy Perlan a Harpa. Mne osobne sa najviac páčil prístav, kde kotvia aj plachetnice a je odtiaľ krásny výhľad na oceán a okolité hory. Prechádzam sa, všade slnko a zrazu sneh a šialený vietor. Toto je proste Island.
Posledný stop na letisko, kde prespím a ráno odletím. Zastavila mi mladá Maďarka, ktorá mala rovnaké priezvisko ako ja. To nám obom doslova vyrazilo dych. Veď rovnaké priezvisko nemá nik, len dve rodiny žijúce v obci, z ktorej pochádzam.
Nad ránom ma budí strážnik letiska. Nie je tu možné „bivakovať“. Určite ma videl aj v noci, ale nechal ma trochu spať. Posedávam v kaviarni, keď si zrazu ku mne prisadne Gertie a Fredie. Rozlúčili sme sa už dvakrát a zas sme spolu. Hráme karty a kecáme. Náš let sa blíži, môj samozrejme mešká. Našťastie len hodinu. Pri nástupe do lietadla tak fúka, že odlet je podľa mňa nemožní. Miestni piloti však majú skúsenosti a tak sa moje dobrodružstvo blíži ku koncu.
Splnil Island moje očakávania? Žiadne som nemal, takže áno. Zažil som ho taký, aký je. Bláznivý, nevysýpateľný, nebezpečný. No zároveň krásny, pokojný, panenský s milými ľuďmi a neskutočnými prírodnými scenériami. Znova som trošku posunul svoje hranice, sem-tam som sa bál, brodil sa hlbokým snehom, jedol cestoviny s tuniakom a ovsenú kašu, nachodil veľa kilometrov, ale určite neľutujem. Island je krásny v každom ročnom období, určite sa vrátim v lete a poriadne ho ešte raz precestujem. Ďakujem firme HUSKY za vybavenie (oblečenie, stan, karimatku, batoh a mnoho ďalších vecí), ktoré ani v tak náročných podmienkach nesklamali.
Konec
článek sepsal Marcel Fronko