Zastavil mi Magnus idúci do maličkej dedinky Vík. Nachádza sa tu čierna pláž s výhľadom na vysoké, ostré skaly týčiace sa nad oceánom. Niektorí Islanďania stále veria na elfov a trolov. A práve tieto skaly majú predstavovať trolov, ktorí sa zmenili na skaly. Aby si miestni obyvatelia žijúcich škriatkov nepohnevali tak im dokonca stavajú malé domy. Celkovo je islandská kultúra veľmi zaujímavá.
Z dedinky Vík stopujem ďalej k diamantovej lagúne. Diamantovej preto, lebo tu celoročne plávajú kusy ľadu, ktoré sa pri západe slnka trblietajú. Toto miesto je však dosť ďaleko a čas sa neúprosne kráti. Premýšľam, či ísť ďalej, alebo sa pomaly vydať smer Reykjavík. Trafik tu pomaly slabne. V tom momente idú oproti mne Fredie a Gertie. Neváham a idem s nimi. Cestou sme sa zastavili na pláži Reynisfjara, ktorá je považovaná za najkrásnejšiu na Islande. O pár kilometrov ďalej parkujeme auto a pokračujeme pešo k vraku lietadla, ktoré tu havarovalo v roku 1973. Prechádzka zaberie cca. 40 minút jedným smerom. Islandská vláda mala v úmysle tento vrak odstrániť, až kým sa neukázala sila sociálnych sietí. Niekto sa tam odfotil, fotka sa virálne šírila ďalej a teraz je to jedna z hlavných islandských atrakcií.
Opäť sme pri vodopáde Skógafoss, kde varíme neskorý obed. Fredie spálil cestoviny, ktoré nezachránilo ani biele víno. Jedine Gertie to zjedla, ale najskôr to ochutila celou plechovkou kukurice. Pri vodopáde Seljalandfoss objavujeme ešte jeden vodopád. Malý potôčik sa dá prebrodiť a zrazu sa ocitnete v jaskyni priamo pod vodopádom. Pripravte sa na to, že za pár sekúnd budete komplet mokrý. Island je veľmi fotogenická krajina. Všetko čo odfotíte je pekné.
Pokračování příště.
Článek sepsal Marcel Fronko