Opätovná túžba zažiť niečo nové a počas dňa riešiť len jednoduché vecí, ako spanie, varenie, stopovanie. Nechať svoju dušu dobehnúť telo. Každý z nás, z času na čas dôjde do bodu, kedy potrebuje vypnúť. Niekto sa v piatok spije pod obraz, iný ide na chatu, ďalší sa prevezie na motorke. Ja od detstva milujem dobrodružstvo a výzvy. Všetci mi samozrejme hovorili, že toto je šialenstvo. Dokonca aj Slováci, ktorí na Islande žijú. Len moji najbližší však vedia, že tieto slová ma nakopnú ešte viac.
A tak som kúpil letenku s odletom v polovici marca. Týždeň na Islande sa blížil a mňa po 10 rokoch dostala chrípka. Asi to tak malo byť, povedal by si normálny človek. Čo som spravil ja? Kúpil ďalšiu letenku o týždeň neskôr. Stálo som trochu kašlal, ale cítil som sa dobre. Zbalil som pár handier, stan, karimatku, spacák, hrnce, varič a vydal sa za dobrodružstvom.
Prelet nad Islandom bol ako z rozprávky. Celý ostrov krásne biely a obloha azúrovo modrá. Všetko sa zmenilo po prílete do mesta Keflavik. Vietor, sneh a poriadna zima. Deň pred mojím príletom sa ostrovom prehnala snehová búrka o sile hurikánu. Andrea, môj prvý stop mi úprimne povedala, „You missed the weather“. Dva týždne pred búrkou bola na Islande krásna, slnečná jar. Nevadí, stáva sa a takto aspoň zažijem skutočný Island.
Po nákup jedla a plynovej kartuše stopujem Suffusa idúceho k vodopádom Gullfoss, ktoré patria medzi najmohutnejšie na ostrove. Cestou sme videli niekoľko áut, na streche, aj 100 metrov od cesty. Vietor tu vie byť neskutočne silný. Podarilo sa nám zapadnúť, keďže niektoré úseky cesty úplne splývali s okolím. Suffus nemal na svojom starom aute ani zimné gumy a zadnú poznávaciu značku. Do Gullfoss sme nakoniec dorazili. Jeden z dôvodov prečo milujem stopovať, je interakcia s miestnymi. Tí Vám povedia veľa zaujímavého o svojej krajine a oni sú radi za spoločnosť a tiež sa kadečo dozvedia. Vodopády Gullfoss na rieke Hvitá sú súčasťou tzv. „Golden Circle“, veľmi navštevovaná časť ostrova. V každom ročnom období. Do tejto oblastí patrí aj gejzír „Geysir“. Ten je však už niekoľko rokov nečinný. Jeho brat Stokkur však každých 5 – 10 minút vystreľuje vodu do výšky viac ako 20 metrov.
Vietor je opäť silný, sneh bije rovno do očí a ja so sklopenou hlavou kráčam do neznáma. Zastali traja kamaráti z Pakistanu a odviezli ma do malého mesta. Je už dosť neskoro. V pol metrovom snehu rozkladám stan a očakávam najťažšiu noc v živote. Je mrazivá. Sneh neustále zasypáva stan, niekoľko krát ho musím upratať. Modlím sa za ráno a slnečný deň. O siedmej to všetko so skrehnutými rukami balím a stopujem. Je mi jedno kam, chcem byť v teple. Po 10 minútach zastalo prvé auto. Nemecký pár idúci do NP Thingvellir. Nemal som v pláne tam ísť, ale nakoniec som spravil dobre. Na tomto mieste sa totiž stretávajú americká a európska tektonická doska. Proste kráčate niekoľko metrov širokým kaňonom, po ľavici je Amerika, po pravici Európa. Tieto dosky sa od seba každý rok posúvajú o 7 – 20 mm. V roku 930 tu bol vytvorený prvý parlament.
Pokračování příště.
Článek sepsal Marcel Fronko.
