Ceny rastú, čím bližšie ste k Patagónii. Prvú noc som stan rozložil za mestom San Pedro de Atacama. Celú noc som nespal, pretože okolo stanu sa stále motali nejaké zvieratá.
Stopom pokračujem na juh do mesta Copyapo. Cieľ bol jasný. Dostať sa až k najvyššej sopke sveta, Ojos de Salado, vo výške takmer 7 tisíc metrov nad morom. V drsným podmienkach púšte Atacama si uvedomíte, že príroda je silnejšia ako vy. Za deň som spotreboval všetku vodu a musel som sa vrátiť.
Ďalšia zastávka je Santiago de Chile, hlavné mesto. Môj prvý „couchsurfing“ v Čile. Pri stopovaní som sa zoznámil s Vančom, ktorý mi ponúkol svoj apartmán v centre mesta. Zoznámil som sa so skvelými ľuďmi, ktorí ma privítali ako svojho. Ľudia, ktorých stretávam ma upevňujú v presvedčení, že Čiľania sú skutočne veľmi priateľskí, ochotní a pohostinní.
Z hlavného mesta sa nezadržateľne rutím na hranice s Patagóniu do mesta Villarica. Tento región odporúčam každému, koho fascinujú sopky. Príroda je čoraz zelenšia a hornatejšia. Je neuveriteľné ako sa Čile mení. Od suchého severu až po ľadovce, dažďové pralesy, večne zasnežené hory na juhu.
Stále stopujem, prespávam na divoko v stane, varím cestoviny a ovsenú kašu. Stále dokola a predsa je každý deň výnimočný. Stretávam ďalších ľudí, ktorí ma pozývajú k sebe domov, ako napríklad Nicolas z mesta Osorno. Jeho rodina sa o mňa postarala, ako vlastného syna a pripravila ma na patagónsku divočinu.
Okolo mesta Puerto Varas sa dostávam do dediny Cochamo. Národný Park Hornopirén mám ako na dlani. Nechce sa mi veriť, že som to dokázal. Po 6 týždňoch cestovania som v Patagónii. V Cochamo som síce takmer spadol zo skaly a v noci ma kompletne vytopilo, ale aj tak som šťastný.
Příběh pro vás sepisuje Marcel Fronko. Více o jeho dobrodružství najdete na http://www.elmundo.sk/tag/patagonia/
